Hovorí sa, že v každom nešťastí sa nájde aj niečo šťastné. V roku 1807 sa nový panovník František I. vydal na okružnú cestu po svojej monarchii s cieľom inšpekcie dôležitých oporných bodov v krajine. Z pohľadu na Pevnosť v Komárne, resp. na to čo z nej ešte ostalo, nebol veľmi nadšený. Preto poveril vojenských inžinierov, aby vypracovali plány ne jej obnovu. Tie sa však zdali byť panovníkovi pridrahé. Ale keby v roku 1809 Napoleon neobsadil Viedeň a cisársky dvor a vojenské velenie by sa nepresťahovalo práve do Komárna, tak pevnostný systém, ako ho poznáme dnes, by zrejme neexistoval. Panovník sa pri jednej z inšpekcií obnovy Pevnosti rozhodol, že z Komárna urobí jeden z najdôležitejších oporných bodov monarchie, ktorý sa mal „považovať za hlavný centrálny sklad pre celú monarchiu, a nie len ako zásobáreň posádky tejto obrovskej pevnosti na jeden rok, ale ako miesto, ktoré zabezpečí aj bezpečné ubytovanie pre 200 000-ovú armádu“.
Takže na otázku prečo práve 200 000 vojakov, dnes už zrejme odpoveď nenájdeme, ale vďaka veľkolepému snu panovníka, ktorý svoje voľné chvíle trávil ako záhradník, máme dnes v Komárne jednu z najjedinečnejších pamiatok. Hoci výstavba pevnostného systému pohltila nemalé množstvo peňazí a pracovnej sily, i životov vojakov a civilistov, postupne z neho vyrástol systém obkolesujúci celé mesto, kvôli čomu sa to nevedelo neskôr rozvíjať a takpovediac zamrzlo v čase a v obkľúčení armády.