Nová pevnosť

 

Nová pevnosť


Na mieste Novej pevnosti stálo stredoveké Komárno, ktoré na konci 16. storočia takmer úplne zničili cisárski vojaci a Turci obliehajúci pevnosť. Jeho zvyšky boli úplne odstránené počas výstavby Novej pevnosti.
S výstavbou tzv. Novej pevnosti sa začalo v roku 1654 na príkaz panovníka Ferdinanda III. Habsburského. Mala tvoriť prirodzenú ochranu zastaranej tzv. Starej pevnosti. Jej urýchlené dobudovanie bolo podmienené dobytím pevnosti v Nových Zámkoch Turkami v rokoch 1663/1664. Z tohto dôvodu nariadil nasledujúci panovník Leopold I. vybudovať pevnosť Leopoldov pri Hlohovci a rýchle dokončenie Novej pevnosť v Komárne. Jej pôdorys bol v tvare päťuholníka s piatimi hrotitými bastiónmi.
Po tom, ako sa v roku 1699 južná časť Uhorska oslobodila spod tureckej okupácie, dôležitosť komárňanskej Pevnosti upadla do úzadia. V rokoch 1763 a 1783 Komárno postihli dve silné zemetrasenia, ktoré značne poškodili aj Pevnosť. Obnova Pevnosti bola nerentabilná a Pevnosť bola odpredaná na verejnej dražbe.
Do stredobodu pozornosti sa Pevnosť opäť dostala až v dôsledku napoleonských vojen na začiatku 19. storočia. V roku 1808 bola celá Nová pevnosť prebudovaná z tehál na tzv. Korunnú hradbu s troma bastiónmi. Po tom bola v jej vnútri v roku 1810 postavená budova Kasárne a v roku 1815 Veliteľská budova.
Okolo Novej pevnosti sa v minulosti tiahla široká a hlboká priekopa, ktorú v prípade potreby vedeli napustiť vodou z Dunaja alebo Váhu.

Nová pevnosť


Na mieste Novej pevnosti stálo stredoveké Komárno, ktoré na konci 16. storočia takmer úplne zničili cisárski vojaci a Turci obliehajúci pevnosť. Jeho zvyšky boli úplne odstránené počas výstavby Novej pevnosti.
S výstavbou tzv. Novej pevnosti sa začalo v roku 1654 na príkaz panovníka Ferdinanda III. Habsburského. Mala tvoriť prirodzenú ochranu zastaranej tzv. Starej pevnosti. Jej urýchlené dobudovanie bolo podmienené dobytím pevnosti v Nových Zámkoch Turkami v rokoch 1663/1664. Z tohto dôvodu nariadil nasledujúci panovník Leopold I. vybudovať pevnosť Leopoldov pri Hlohovci a rýchle dokončenie Novej pevnosť v Komárne. Jej pôdorys bol v tvare päťuholníka s piatimi hrotitými bastiónmi.
Po tom, ako sa v roku 1699 južná časť Uhorska oslobodila spod tureckej okupácie, dôležitosť komárňanskej Pevnosti upadla do úzadia. V rokoch 1763 a 1783 Komárno postihli dve silné zemetrasenia, ktoré značne poškodili aj Pevnosť. Obnova Pevnosti bola nerentabilná a Pevnosť bola odpredaná na verejnej dražbe.
Do stredobodu pozornosti sa Pevnosť opäť dostala až v dôsledku napoleonských vojen na začiatku 19. storočia. V roku 1808 bola celá Nová pevnosť prebudovaná z tehál na tzv. Korunnú hradbu s troma bastiónmi. Po tom bola v jej vnútri v roku 1810 postavená budova Kasárne a v roku 1815 Veliteľská budova.
Okolo Novej pevnosti sa v minulosti tiahla široká a hlboká priekopa, ktorú v prípade potreby vedeli napustiť vodou z Dunaja alebo Váhu.

Leopoldova brána


Je hlavným, honosným vstupom do Pevnosti v Komárne. Bola pomenovaná podľa panovníka Leopolda I. Habsburského (1685-1705), ktorý nariadil dobudovanie Novej pevnosti. V minulosti do brány viedol drevený most a chránil ju padací most na reťaziach.
Po zániku Rakúsko-Uhorska bola brána mnohokrát poškodzovaná a znehodnocovaná. Jej čiastočná obnova prebehla v roku 1992. V roku 2013 sa uskutočnila jej komplexná renovácia, v rámci ktorej sa na špic strážnej vežičky vrátila aj dvojhlavá ríšska orlica erbom Habsburgovcov.

Leopoldova brána


Je hlavným, honosným vstupom do Pevnosti v Komárne. Bola pomenovaná podľa panovníka Leopolda I. Habsburského (1685-1705), ktorý nariadil dobudovanie Novej pevnosti. V minulosti do brány viedol drevený most a chránil ju padací most na reťaziach.
Po zániku Rakúsko-Uhorska bola brána mnohokrát poškodzovaná a znehodnocovaná. Jej čiastočná obnova prebehla v roku 1992. V roku 2013 sa uskutočnila jej komplexná renovácia, v rámci ktorej sa na špic strážnej vežičky vrátila aj dvojhlavá ríšska orlica erbom Habsburgovcov.

 

Kamenná panna


Socha mladej dievčiny, alegórie nedobytnosti Pevnosti, umiestnená na najzápadejšom cípe Bastiónu madony Novej pevnosti (ide o kópia, originál sochy je umiestnený v miestnom Podunajskom múzeu). Dievča v ruke drží vavrínový veniec a pod ňou je do kameňa vytesaný nápis NEC ARTE - NEC MARTE = ani ľsťou, ani silou.
Socha má znázorňovať dievča, ktoré sa v čase tureckého obliehania Pevnosti rozhodla podpáliť turecký tábor. Cisárskym vojakom sa napokon vďaka jej pomoci podarilo Pevnosť ubrániť a Turkov vyhnať z Komárna. Jej príbeh opísal Ján Domasta v knihe Povesti o slovenských hradoch.

Kamenná panna


Socha mladej dievčiny, alegórie nedobytnosti Pevnosti, umiestnená na najzápadejšom cípe Bastiónu madony Novej pevnosti (ide o kópia, originál sochy je umiestnený v miestnom Podunajskom múzeu). Dievča v ruke drží vavrínový veniec a pod ňou je do kameňa vytesaný nápis NEC ARTE - NEC MARTE = ani ľsťou, ani silou.
Socha má znázorňovať dievča, ktoré sa v čase tureckého obliehania Pevnosti rozhodla podpáliť turecký tábor. Cisárskym vojakom sa napokon vďaka jej pomoci podarilo Pevnosť ubrániť a Turkov vyhnať z Komárna. Jej príbeh opísal Ján Domasta v knihe Povesti o slovenských hradoch.

Prejdite sa aj virtuálne po bastióne Madony Novej pevnosti

Slovenčina
Top