Tu Vám predstavíme niekoľko zaujímavých stavebných a historických faktov o Pevnosti a pevnostnom systéme Komárna a Komáromu
- Vonkajší obvod celého systému vrátane pevností v MR: 15,5 km
- Zastavaná plocha dodnes zachovalých a existujúcich objektov celého pevnostného systému na území SR: cca 465 000 m2 skoro 50 ha
- Dĺžka Palatínskej a Vážskej línie (od Bratislavskej brány po Batériu XI): 6,5 km
- Dĺžka komunikačno-streleckých galérií – chodby v hradbách (kurtíny a kontreskarpy) v Palatínskej línii: 3,5 km
- Súčasná plocha Ústrednej pevnosti (stará a nová): 132 170 m2 vyše 13 ha
- Dĺžka Ústrednej pevnosti (od hrotu západného bastiónu Novej pevnosti – Kamennej panny po hrot východného bastiónu Starej pevnosti): 750 m
- Celková plocha Novej pevnosti: 98 410 m2 skoro 10 ha
- Dĺžka podzemnej chodby v bastióne Madony Novej pevnosti: 300 m
- Budova kasárne v Novej pevnosti – zastavaná plocha: 10 840 m2 vyše 1 ha
- dĺžka objektu: vyše 500 m
- počet miestností vrátane izieb: 210 (2 podlažia)
- Celková plocha Starej pevnosti: 33 760 m2 skoro 3,5 ha
- Zastavaná plocha Starej pevnosti (bastióny a kurtíny) 21 600 m2 vyše 2 ha
- Počet miestností (kazemát) v Starej pevnosti: 110 + strelecké a komunikačné chodby
- Plocha veľkého nádvoria Starej pevnosti 11 800 m2 vyše 1 ha
- Poloha hlavného vstupu do pevnosti (Leopoldova brána): 47°45´15,9´´N 18°08´03,5´´E
- Kapacita celého pevnostného systému v 19. storočí: 200 000 vojakov
- Členenie pevnostných objektov na ľavom brehu Dunaja (Komárno SR):
- Stará pevnosť – 5 bastiónov
- Nová pevnosť – pôvodne 5 bastiónov – dnes korunná hradba
- Vážske predmostie – pôvodne 4 bastióny a 6 reduitov
- Platínska línia – 5 bastiónov
- Vážska línia – 2 bastióny a 4 batérie, plus pôvodne envelopa
- Členenie pevnostných objektov na pravom brehu Dunaja (Komárom MR):
- Dunajské predmostie (Csillag erőd)
- Pevnosť Sandberg (Monostori erőd)
- Igmándska pevnosť (Igmándi erőd)
Pevnosť Komárno
V priebehu rokov
1241 - 1242
Komárňanský hrad odoláva tatárskemu vpádu
1265
Kráľ Belo IV. Komárnu udeľuje mestské práva
1440
V komárňanskom hrade sa 22. februára narodil kráľ Ladislava V.
1458 - 1490
Za panovania Mateja Korvína sa komárňanský hrad stal letným sídlom kráľa
1526
Bitka pri Moháči – začiatok tureckých vojen v Uhorsku
1529
Dočasné dobytie komárňanského hradu Turkmi
1546
23. marca sa začala na pokyn cisára Ferdinanda I. výstavba bastiónovej protitureckej pevnosti
1557
Dokončená komárňanská bastiónová pevnosť (Stará pevnosť)
1570
Povodeň v Komárne – pevnosť značne zničená
1572 - 1592
Rekonštrukcia poškodenej protitureckej pevnosti
1585
Vybudovanie dvoch predsunutých pevností na druhej strane Váhu – tzv. palisáda sv. Mikuláša a na druhej strane Dunaja tzv. palisáda sv. Petra
1594
Bezvýsledné obliehanie pevnosti Turkmi
1663 - 1673
Výstavba Novej pevnosti na pokyn cisára Leopolda I.
1699
Karlovacký mier protitureckej koalície – pevnosť stráca svoj význam
1745
Privilégiá slobodného kráľovského mesta udelené Komárnu listinou panovníčky Márie Terézie
1763
Zemetrasenie v Komárne – stavby v meste podstatne poškodené
1782
Pozemky komárňanskej pevnosti sa stávajú majetkom mesta
1783
Zemetrasenie v Komárne – pevnosť značne poškodená
1800
14. júna bitka pri Marengu – rozhodujúce Napoleonovo víťazstvo nad rakúskou armádou
1805
2. decembra – bitka pri Slavkove – porážka rakúskych a ruských vojsk Napoleonom I.
1807
Návšteva Františka I., ktorý nariaďuje v Komárne výstavbu najväčšieho pevnostného systému habsburskej monarchie
1808
Obnova Starej a Novej pevnosti v Komárne – prestavba Novej pevnosti na korunnú hradbu
1809
Palatín Jozefa vedie výstavbu dočasnej pevnostnej línie zo 6 reduitov zo zeminy – zvanej Palatínska línia
1810
Postavená kasáreň v Novej pevnosti
1815
Postavená veliteľská budova v Novej pevnosti
1827 - 1839
Prestavba Starej pevnosti – budovanie kazemát po celom obvode objektu
1839 - 1847
Výstavba Palatínskej línie z kameňa a tehál pozostávajúca z 5 bastiónov
1844
Výstavba Bratislavskej brány v Bastióne I – Palatínskej línie
1848 - 1849
Revolučné udalosti v Uhorsku
1849
28. mája sa gen. J. Klapka stáva hlavným veliteľom komárňanskej pevnosti
1849
27. septembra gen. Juraj Klapka po porážke hlavnej revolučnej armády pri Világoši kapituluje za výhodných podmienok
1866
Výstavba Vážskej línie pozostávajúcej z 2 bastiónov a 4 batérií
1866
Prusko-rakúske vojny o prevahu medzi nemeckými štátmi
1866
Zahájená prestavba dvoch predsunutých pevností – Vážskeho a Dunajského predmostia
1871
Dostavaná Monoštorská predsunutá pevnosť (Fort Sandberg)
1871 - 1877
Výstavba Igmándskej predsunutej pevnosti
1876
Veľká povodeň v Komárne
1877
Dobudovaný celý bastiónový pevnostný systém v Komárne
1918
Rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie – Ústrednú pevnosť začína užívať československá armáda
1968 - 1990
V Ústrednej pevnosti sú dočasne umiestnené vojská Sovietskej armády
1979
Začína sa cieľavedomá pamiatková obnova objektov pevnostného systému
1991
Ústrednú pevnosť preberá Československá armáda a následne od roku 1993 ju užíva
2002
Pevnostný systém na sútoku Dunaja a Váhu v Komárne (SR) a v Komárome (HU) figuruje na predbežnom zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
2003
Ústrednú pevnosť kupuje Mesto Komárno od Ministerstva obrany SR a tým definitívne končí využívanie pevnostných objektov na vojenské účely
